Kolektory zachytávajú slnečné žiarenie absorbérom umiestneným pod sklenou plochou alebo vo vákuových rúrkach a tým pohlcujú maximálne množstvo dopadajúcej energie a účinne zohrievajú pretekajúcu solárnu kvapalinu. Získané teplo následne zohrieva pitnú alebo vykurovaciu vodu.
Solárne kolektory môžu byť inštalované :Optimálnym riešením pre celoročnú prevádzku je inštalovať solárne kolektory na plochu orientovanú na juh, so sklonom 45° a čo najbližšie k zásobníku vody.
Slnečné kolektory sa delia na viacero typov. Na základe technického prevedenia rozoznávame ploché a vákuové kolektory.
Veľmi dôležitý je výber vhodného typu kolektora projektantom podľa daného účelu (príprava TÚV, prikurovanie budov, ohrev vody v bazénoch, priemyselné teplo a chladenie).
Zostava s plochými slnečnými kolektormi na ohrev vody pre 2-3 člennú rodinu.
Viac informácií.
Zostava na ohrev teplej vody s využitím vákuových slnečných kolektorov pre 2-3 člennú rodinu.
Viac informácií.
Zostava na ohrev teplej vody a podpora vykurovania do 100 m2.
Viac informácií.
Zostava na ohrev teplej vody a podpora vykurovania do 300 m2.
Viac informácií.
Pre informácie o kompletnej ponuke solárnych zostáv kliknite tu.
Solárne kolektory poskytujú väčšiu nezávislosť od monopolných dodávateľov energií, vysokú spoľahlivosť a komfort počas prevádzky (bez nárokov na údržbu a obsluhu).
Solárne kolektory si prakticky nevyžadujú žiadnu údržbu a vydržia desaťročia. V budúcnosti môže byť jednoduchou montážou pridaných viac solárnych panelov k už existujúcemu systému.
Solárne kolektory neznečisťujú vzduch uvoľňovaním oxidu uhličitého, dusnatého či sírneho do atmosféry.
Ďalšou výhodou je konštantná cena tepla bez ohľadu na vývoj trhových cien iných energetických zdrojov.
Slnečné kolektory môžu ekonomicky prijateľným spôsobom v ročnom priemere ušetriť 60% až 70 % energie potrebnej na prípravu TÚV. Podiel solárnej energie samozrejme možno aj zvýšiť, ale potom investičné náklady na jednotku získaného tepla rastú exponenciálnym spôsobom. Solárne kolektory na prípravu teplej úžitkovej vody je možné výhodne využívať všade tam, kde veľká spotreba teplej vody, ako napríklad v zariadeniach cestovného ruchu, v práčovniach, v čistiarňach, na poľnohospodárskych farmách a pod.
Je nutné zdôrazniť, že ekonomicky zmysluplne nie je možné solárnym zariadením zabezpečiť 100 % pokrytie energetických potrieb rodinného domu na jeho vykurovanie (aspoň nie štandardne postaveného v zmysle súčasne platných noriem a predpisov na tepelné straty). Veľkosť kolektorového poľa, a teda aj jeho výkon, však v tomto prípade je podstatne väčší.
Solárne prikurovanie môže kryť približne 15 až 30 % ročných energetických potrieb dobre izolovanej budovy s nízkoteplotným vykurovacím systémom ( podlahové, stenové alebo stropné vykurovanie).
Solárne prikurovanie má pozitívny vplyv na nízkoteplotný vykurovací systém podlahového alebo stenového kúrenia. Keďže teplota na spiatočke zo stenového alebo podlahového vykurovacieho systému sa pohybuje okolo 25°C až 30°C, solárne kolektory tak môžu v zimnom období pracovať pri nižších stredných teplotách a menších tepelných stratách a efektívnejšie využívať aj nízke intenzity slnečného žiarenia.
Pri využívaní solárnej energie sa stretávame s istým energetickým paradoxom. Najmenšia intenzita slnečného žiarenia nastáva v zimnom období, v čase - kedy potrebujeme najviac tepla, v letnom období je tomu presne naopak. Využitie tohto tepla sa najčastejšie rieši ohrevom vody v bazénoch. Slnečné kolektory výrazne zvýšia teplotu vody a predĺžia dĺžku kúpacej sezóny.
|
Na ohrev vonkajších nekrytých bazénov je potrebné inštalovať solárne kolektory s plochou rovnajúcou sa približne polovici plochy bazénu. V prípade interiérových bazénov sa plocha kolektorov rovná 80 až 100 % plochy hladiny. |
V priemysle sa solárne kolektory využívajú hlavne v oblastiach, kde sa pracuje s teplom do 100 °C, ako napríklad pivovary, konzervárne, cukrovary a podobne.
V najbližších rokoch sa dá očakávať rast jeho významu v oblastiach solárneho chladenia a odsoľovania morskej vody.
Počiatočné investície do solárneho systému sa môžu zdať vysoké,no ak si spočítame, že priemerná doba návratnosti je cca 9 rokov a praxou potvrdená životnosť solárneho systému 25 až 30 rokov, získame tým teplú vodu na ďalších 16 až 21 rokov s minimálnymi nákladmi.
Nevyhnutná údržba závisí na použitom systéme. Skúsenosti ukazujú, že jeden až dvakrát do roka by mal byť skontrolovaný stav a tlak kvapaliny v okruhu. V prípade, že došlo k varu, kvapalina by mala byť vymenená, pretože mohlo pri tom dôjsť k jej znehodnoteniu.
Správny návrh solárneho systému závisí od množstva faktorov, ktoré ovplyvňujú nielen počet kolektorov, ale aj cenu investície. Solárny systém Vám vieme navrhnúť. Neváhajte nás kontaktovať. Radi Vám zodpovieme na Vaše otázky.
Jozef Moravec ktn - servis